Jesenno-zimná Čierna skala

V jeden októbrový víkend, v nedeľu po obede som mal od školy trochu voľna. Rozmýšľal som, kam by som mohol vybehnúť, aj napriek menej priaznivému počasiu, ktoré sa za oknami odohrávalo. Otvoril som turistickú mapu a zrak mi padol na nenápadnú Čiernu skalu pri Plaveckom Mikuláši. Prevýšenie nebolo veľké, hore by som mal byť do 2 hodín, a tak sadám do auta a vyrážam smer záhorie. Auto nechávam pri kostole v Plaveckom Mikuláši, no víta ma silnejší vietor a väčšia hmla, ako bola u nás doma. Miestami ľutujem, že som vôbec niekam išiel, no vstupom do farebného, malokarpatského lesa mi tieto myšlienky hneď utekajú z mysle. Hneď na začiatku ma čaká strmší výšľap. V pľúcach začínam cítiť tie hodiny a dni presedené za počítačom. Vôbec to ale nevadí, pretože už po cca polhodinke sa ocitám na prvom krásnom výhľade, kde som zostal trochu zmätený. Toto je tá Čierna skala? Zapínam GPS a zisťujem, že mám za sebou asi jednu tretinu trasy a práve sa nachádzam na tzv. Kršlenici. Nevadí. Fotím zopár fotiek a v hustej hmle ponáhľam ďalej. Ešte stále dúfam, že sa stane zázrak a hore ma bude čakať krásny západ slnka.

Zázrak sa nekoná. Som na Čiernej skale, kde fúka tak silný vietor, že musím pridržiavať statív s fotoaparátom aby ho nesfúklo. Hmla je tak hustá, že vidím sotva na zopár metrov. Opäť fotím len zopár fotiek a schádzam nižšie do závetria a poberám sa pomaly naspäť k autu s myšlienkou, že sa sem musím niekedy ešte určite vrátiť.





„Zimný“ reparát

Po jesennom výjazde prešli asi dva mesiace a s chalanmi (Majo, Matúš) sme sa bavili, že by sme cez sviatky mohli niekam vyraziť. Padajú prvé návrhy a ja sa snažím presadiť ten môj. Východ slnka na Čiernej skale v Malých Karpatoch. Podarilo sa 🙂 Vyrážame skoro ráno – približne o 4:00h. Na ceste nás miestami potrápi nenápadná poľadovica, no po snehu ani stopy. Pravdupovediac sme ho ani neočakávali, pretože široko ďaleko žiaden nebol. Auto nechávame kúsok pod kopcom a výražame. Tmavým lesom šliapeme k prvému výhľadu. Z prvého pohľadu ho nespoznávam, pribudol tam kríž, ktorý tam pred dvoma mesiacmi nebol. To je paráda, hovorím si. Nočná obloha by bola odtiaľ na fotke pekná, no kríž nad dedinou tomu dodá úplne iný rozmer. Nezdržiavame sa príliš dlho, čas je neúprosný a slnko o chvíľu vychádza. Krátko po 7:00h. sa ocitáme na samotnom vrchole, rozostavujeme sa a čakáme na ten každodenný zázrak – východ slnka. Pod nami sa rozprestiera krajina zaliata jemným oparom, do ktorého sa o pár minút opiera jemné vychádzajúce slnko spoza horizontu.

Keď je slnko už príliš vysoko a začína vytvárať ostré tiene, balíme sa a poberáme sa naspäť k autu. Tentokrát bol výjazd trošku úspešnejší aj keď škoda, že bez snehu. Túra je nenáročná, a tak určite odporúčam tento krásny kraj Slovenska navštíviť 🙂







Prev Bolestivý Baníkov
Next 5 dôvodov prečo fotokniha od Saal Digital

1 komentár

  1. Martin, perfektné a krásné zábery a scenérie. Veľmi sa nám všetkým páčili. Keď vydáš kalendár, sme medzi prvými záujemcami. Môj top záber je kríž na nočnej oblohe. Si jednotka !!!!! Tešíme sa na ďalšie. Len tak ďalej ….

Pridať komentár