BYSTRÁ

ROHÁČE

The post Letné Západné Tatry appeared first on Fotograf Martin Hesko.

SUCHÝ

Začíname okolo obeda v Nezbudskej Lúčke, kde nechávame na parkovisku auto. Stúpame strmým kopcom okolo starého hradu s výhľadom na slávnu cestu pod Strečnom. So stúpajúcimi metrami cítiť silnejúci vietor, ktorý na hrebeni ukazuje svoju plnú silu. Mráz sa dostáva pod všetky vrstvy oblečenia. Tesne pred zotmením prichádzame na vyhriatu Chatu pod Suchým, kde máme rezervované ubytovanie na noc. Po dvoch pivkách ideme spať, na chate sa o 22hej elektrika vypína. V srdci hôr pozorujeme ešte cez okno výhľady na tmavý les. 

Skoro ráno vstávame, dávame rýchle raňajky s teplým čajom a vyrážame. Včera napadlo asi 30cm nového snehu, vietor ho na niektoré miesta nafúkal dvojnásobok. Na Suchý vedie prešliapaný chodník, niekto išiel pred nami ráno ešte skôr. Cestou hore na Suchý sa šmýka, pod vrstvou snehu je ľad, ktorý nás poriadne vytrápi. Problém ale nastáva, keď chceme ísť zo Suchého ďalej, no ďalšia cesta prešliapaná nie je. Na Malý Kriváň to vyzerá všelijako a nikto z nás tú cestu nešiel ani v lete, nie ešte v zime, keď je chodník pod snehom. Na to si netrúfame, no keďže sa nechceme vracať po tej istej ceste späť, vyberáme si cestu na Chatu pod Kľačianskou Magurou. Tam chodník taktiež nevedie žiadny, ale podľa gpska si trúfame. Snehu niekedy vyše pása, párkrát to vyzerá na hlboký les a žiadnu cestu. Šliapanie takéhoto chodníka začína byť pekne náročné. Našťastie nás dohnali ďalší turisti, s ktorými sa na čele postupne striedame. Tesne pred chatou nám ide oproti ďalšia skupina turistov, takže ďalšie vyrábanie chodníka nebude našťastie potrebné. Po tme prichádzame do Vrútok, odkiaľ berieme vlak do Nezbudskej Lúčky, kde parkujeme auto a po dvoch dňoch sa vysilení poberáme domov. Bolo to náročné, ale také zážitky sa pamätajú na dlho.     

BARANEC

Na Baranec som sa vybral v polovičke februára po svadbe, ktorú som fotil v Tatranskej Lomnici. Vyrážal som skoro ráno, pretože na Baranci som ešte nebol, nevedel som, čo ma čaká. Tentokrát som išiel sám, počasie sa ukazovalo nádherne, vyzerá to na parádny deň! Na dolniakoch už je po snehu, no na kopcoch to vyzerá stále veľmi dobre. Auto parkujem na parkovisku v Žiari. Cez Holý vrch stúpam smerom na hrebeň. Obloha je jasná a výhľady nádherné. Postupne sa dostávam na Baranec, po ceste som nevidel živej duše. Asi preto, že je pondelok. Na Baranci premýšľam ako ďalej, bola by škoda vrátiť sa po tej istej ceste naspäť dolu, čas mám dobrý, preto zostupujem na Žiarske sedlo a okolo Žiarskej chaty kráčam naspäť k autu. Na parkovisku stretám dvoch turistov, ktorí zmeškali autobus na vlakovú stanicu, kde ich čakal vlak do Trnavy. Keďže tam mám namierené aj ja, spájame sily a aspoň mi bude cestou domov veselšie. 

GPX na Strave

The post Zimné klasiky appeared first on Fotograf Martin Hesko.

VLČINEC

O tomto kopci som už na webe raz písal. S kamošom Matúšom naň chodíme už skoro pravidelne, v predstave s nejakými podmienkami, no počasie máva zatiaľ vždy opačný názor. Tentokrát to nebolo inak. Slniečko síce vyšlo, no čakali sme v doline hmlu a aspoň jeden obláčik na spestrenie fotografie. Hmla žiadna a obloha jasná ako nikdy. Nevadí, prídeme aj nabudúce. 

STRÁŽOV

Na Strážove som doteraz ešte nebol, tak som si ho vyhladol v strede jari. Keďže mám voľný čas len v týždni, cez víkendy fotím svadby, žiadneho parťáka sa mi zohnať narýchlo nepodarilo. Vyrážam z Čičmian po obede a dávam si okruh cez Čierny vrch, so západom slnka na Strážove. Lesom nachádzam ešte kúsky snehu, ktoré tu po zime zostali. Po celý čas mám nad hlavou krásnu oblohu so zopár mrakmi, no v momente ako prichádzam na vrchol, obloha sa zaťahuje a zo západu pomaly nič nie je. Už sa mi to stáva nejak príliš často, že mi podmienky nevychádzajú podľa predstáv. Nevadí, zážitky stále nádherné. 

VEĽKÝ MANÍN

Na Manín sa s partiou vydávame začiatkom jesene. Vyrážame z dedinky Záskalie skoro ráno, chceli by sme chytiť v doline hmlu. Počasie má presne opačný názor, hmla žiadna, východ slnka taktiež žiadny. Len tmavá zatiahnutá obloha. Keď sa to chystáme zabaliť, cez slnko sa začnú predierať lúče. Neveríme vlastným očiam, čo sa to na oblohe deje. Slnečné lúče ako reflektory svietia do doliny a s pohybom oblakov sa pohybujú po celej doline ako na rockovom koncerte. Ranné vstávanie teda nebolo zbytočné a príroda nám dopriala naozaj krásne divadlo.   

VÁPENNÁ (ROŠTÚN)

Sezónu som ukončil v Malých Karpatoch na vrchu Vápenná, prezývanom aj Roštún. Vyrážal som skoro ráno po tme, po zelenej značke, aby som stihol východ. Nebol som jediný, na vrchole ma dobehli ďalší dvaja turisti. Hmlu sa mi chytiť opäť nepodarilo, tá bola len kdesi v diaľke, obloha bola úplne čistá, tak teda robím pár dokumentačných fotiek a poberám sa dolu, naspäť k počítaču – k svadobným fotkám. 

The post Letná turistika v Strážovských vrchoch appeared first on Fotograf Martin Hesko.

HREBIENOK

V Tatrách sme sa spolu s Power studio, ocitli začiatkom roka na pracovnej ceste. Jeden deň sme mali voľnejší a hore veru snehu nechýbalo, vybrali sme sa na turistami obľúbený Hrebienok. Počasie bolo hmlisté, slnko nikde, čo mi k týmto fotkám celkom aj pasuje.

VÁPEČ

Na Vápeč som sa vybral uź po niekoľkýkrát. Je to pomerne dostupný kopec, hodinu autom po diaľnici + hodinu hore na kopec a západ, ktorý nikdy neomrzí. Snehu už pomaly ubúdalo, hore predsa len ešte niečo zostalo, na dolniakoch v okolí Trnavy sme už v tomto období mali pomaly jar. Vápeč je pomerne ľahko dostupný kopec so začiatkom v dedinke Horná Poruba. Trasa je nenáročná, no mierne stúpania niekedy vedia potrápiť aj zdatnejších jedincov. Mne počasie celkom doprialo a odnášam si ďalšie zimné fotografie, no hlavne krásne spomienky.  

VLČINEC

Na tento menej známy vrchol sme spolu s Matúšom vyrazili už po niekoľkýkrát. Je to kopec, ktorý sa nachádza nad Hornou Porubou, priamo oproti nemu leží Vápeč, o ktorom som písal vyššie. Na tento vrchol sa dá dostať do polhodinky z dediny Iliavka. Počasie nám ale zasa vôbec neprialo, ráno po tme bola ešte aká taká viditeľnosť, ale ako sa začalo rozvidnievať, celú dolinu zaliala hmla a viditeľnosť nebola pomaly žiadna. Aj také veci sa pri fotení stávajú, a tak si na zimné fotografie z tohto kopca budem musieť ešte počkať.     

The post Snehu málo, času ešte menej appeared first on Fotograf Martin Hesko.

VEĽKÝ MANÍN

Budík zvoní krátko pred 4:00h, samozrejme ho ignorujem a zaspávam. Na dohodnutý čas 4:20h volá Matúš, kde som a ja z vyhriatej postele odpovedám, že predsa na ceste. Našťastie sklz nie je veľký a krátko po 5:30h počítame prvé kroky smerom na vrchol s názvom Veľký Manín. Po ceste míňame prvé výhľadové miesto a po krátkej prestávke pokračujeme na plánovanú vyhliadku. Na miesto prichádzame asi 15min pred východom slnka a netrpezlivo sledujeme, či sa ranné lúče prederú cez hustú oblačnosť. Slnko sa ukáže až neskôr, a tak sme úplne prvé lúče nevideli. Napriek tomu je ten ranný výhľad na nezaplatenie. Po skorom rannom fototermíne nádhernej krajiny sa vraciame späť do lesa, kde hľadáme detaily a nové miesta. Na lúkách pod vrcholom stretáme stádo oviec, ktoré taktiež nenechávame bez povšimnutia a za jemného mrholenia im venujeme nemalú pozornosť.

Súľovské skaly

Po minuloročnej jeseni, keď som Súľovské skaly navštívil prvý krát, o čom som napísal aj článok, som si povedal, že to bude moja ďalšia jesenná destinácia. Predpoveď počasia naznačovala tvorbu dokonalej prízemnej hmly. Keďže som ale nešiel s partiou fotografov, musel som byť tolerantnejší na skoré vstávanie a výjazd sme naplánovali na 7.00h. Víkend po zmene času, slnko vychádza ešte aj o hodinu skôr, takže skoré vstávanie neprichádzalo v úvahu. Hmlu sme ale stihli na počudovanie celkom dobre. Prvé fotky robím krátko pred 10:00h a v hľadáčiku to vyzerá celkom dobre! Vzhľadom na novembrový dátum som už vytiahol termo oblečenie, ktoré ale po pár minútach v lese vyzliekam, pretože teplota behom dňa stúpa tesne pod 20°C. Tentokrát nás ale čaká turistika s dĺžkou niečo pod 20 km, takže sa na výhľadoch zbytočne nezdržujeme a pokračujeme smerom na vrch Kečka. Na vrchu s výškou 822 mnm dávame malý obed a ďalej zostupujeme na Sedlo Patúch. Tu sa rozhodujeme navštíviť ešte Stratený Budzogáň, z ktorého stúpame na vrchol Žibrid, čo je aj ciel našej cesty. Ako nás ale hmla obchádza po celý deň, k večeru Súľovskú dolinu zaleje tak, že zo samotného vrcholu na ňu poriadne ani nevidno. Teplota ale začína rýchlo klesať a s ňou aj my smerom k autu.

The post 2 tipy na jesenné Strážovské vrchy appeared first on Fotograf Martin Hesko.

Zopár slov o fotoaparátoch a technike

Na poli, na ktorom som fotil, schádzal práve v tomto období hrach, ktorý prilákal nielen srnčiu zver, ale aj veľké množstvo zajacov. Tí sa ho nemohli niekedy od samej radosti dojesť a nenechali sa vyrušovať ani okolo pobehujúcou srnčou zverou. Zopárkrát sa mi ich podarilo dostať aj na jednu fotku, no opäť bolo všetko ďaleko. Keď už spomínam vzdialenosť, za zmienku stojí aj fakt technického charakteru, že som počas roka vymenil fullframe DSLR Canon za fullframe mirrorless od Sony, ktorý prepnem do crop-módu jedným tlačidlom, čo u Canonu nebolo možné.
Všetky fotky v tomto článku sú nafotené s týmto cropom, čiže 400mm x 1.5 = 600mm. Vidno to hlavne na menej rozostrenom pozadí a väčšej hĺbke ostrosti – jednoducho cítiť, že to fullframe nie je Sony používam stále s Canon objektívmi, v tomto prípade so 100-400 cez redukciu Sigma MC-11. Prenos elektronických informácií funguje výborne, až na autofokus, ktorý funguje len v strednej 1/9 zlatého rezu, po krajoch len behá, ale nechytí sa.

S narastajúcim dátumom začala narastať aj aktivita srnčej zveri. Paradox veľkej vzdialenosti sa opakoval každým večerom až na zopár malých výnimiek, keď sme sa zišli, i keď len na pár sekúnd, na rovnakom konci poľa. 10. augusta vyšla prvá srna večer krátko po pol ôsmej. Pár minút po nej prichádza na scénu aj starší srnec, ktorý je zjavne pri chuti a divadlo sa môže začať. Približne 10 minút sa naháňajú po celom poli, keď sa k nim zrazu pridá aj malé srnča, ktoré zjavne ani len netuší o čo ide. V tento večer som nafotil všetky akčnejšie fotky v článku.
Keďže bol dátum už dosť vysoký, predpokladal som, že veľa sa toho už neudeje. Zopárkrát som sa bol ešte prejsť, no srnčej zveri bolo vonku menej a menej. Posledný večer, ktorý som sa vybral von, som navyše poriadne zmokol, keďže som dúfal, že sa niečo predsalen ukáže a ja to odfotím v parádnej atmosfére – v daždi. Nevyšlo. Popri daždi sa obloha zatiahla na maximum, svetla zostalo minimum, keď na to prišiel jeden zajac, ktorý bol aj tak príliš ďaleko a navyše dážď, ktorý bol teda dosť silný, na fotke skoro vôbec nevidno. Nevadí, aj také sú výjazdy za životom v lese

The post Letné augustové večery appeared first on Fotograf Martin Hesko.