Slnečné leto 2015
Už dlhšiu dobu som nenapísal žiadny článok, tak by som to v týchto „zimných“ dňoch rád napravil aspoň krátkym ohliadnutím za tohtoročným letom. V polovičke júla som začal hľadať miesta a pozorovať zver, pretože dátum začiatku srnčej ruje sa blížil. Vedel som, že si ju veľmi neužijem, pretože srnčia ruja vrcholí približne v polovičke augusta a tou dobou som mal byť už s chalanmi na ceste do Chorvátska (článok o Chorvátsku napíšem neskôr). Srncov som našiel asi len dvoch, no ani jeden na vábenie ešte nereagoval. Našiel som aj jednu srnu s dvomi mladými, ktoré sa na mňa prišli pozrieť naozaj zblízka. Neopatrné srnčatá som mal zopár metrov od seba, no ich mama ma zacítila a rýchlo si ich zavolala späť k sebe.
Pri jednom večernom posedení som v diaľke zahliadol jednu mladú líšku. V tomto období sa už vyberajú samé a neskúsené na prechádzku, spoznávajú okolie a pokúšajú sa uloviť si svoju prvú potravu. Líška bola dosť ďaleko, o nejakú fotku som sa ani nepokúšal, bol teplý júlový večer a svetla bolo stále menej a menej. O pár minút za ňou pribehla ďalšia – asi súrodenec V ten večer mi hneď bolo jasné, kde strávim najbližšie dni počas východu a západu slnka.
Ráno, 3:00h, zvoní budík, s veľkými ťažkosťami vstávam z postele, pozriem von oknom, hviezdy nevidím, usudzujem, že je zamračené. No napriek tomu sa obliekam a vyrážam na pokosené pole. Cestou začínajú padať prvé kvapky dažďa, rozmýšľam, že to otočím naspäť domov, no myšlienkou na fotku mladej líšky stojacej uprostred dažďa som hnaný ďalej. Zaľahnem na karimatku pod vopred vytipovaný strom a čakám na prvé kúsky svetla. Začína sa pomaly rozvidnievať, nado mnou vidím husté mračná, myslím si, že dnes z toho nič nebude. Z trávy ale o chvíľu vychádza prvá líška a hneď za ňou druhá. Svetla je ale ešte stále veľmi málo, ISO 10 000, f5.6, časy pod 1/5s. Skúšam cvakať prvé fotky – všetko rozmazané. Postupom času začnem na pokosenom obilí pozorovať sýte červené svetlo. Obzriem sa za seba a pod hustými mrakmi vidím vychádzajúce slnko. Mračná sfarbili svetlo do neskutočných sýtych odtieňov červenej farby. Priznám sa, že také farby som ešte asi nikdy nevidel. Sýtosť a odtieň svetla sa menil asi každou minútou. Malo to len jeden háčik. Na poli boli už štyri mladé líšky, no ani jedna neprišla počas tohto nádherného divadla do pre mňa vhodnej blízkosti pred objektív. Zopár fotiek som ale nafotil, no spokojný samozrejme nie som. S pribúdajúcim svetlom slnko zašlo za hustejšie mraky a tie už presvietiť nedokázalo. So slnkom sa schovali aj líšky a ja som sa pomaly pobral domov.
Pripájam aj krátke video, ktoré som popri pozorovaniach líšok natočil.
