Septembrové Západné Tatry

Po minuloročnej úspešnej akcií „vo štvorici cez Veľkú Fatru“ sme sa s chalanmi rozhodli opäť navštíviť nejaké hory. Matúš vymyslel výstup na jeden z najvyšších vrchov západných Tatier – Baníkov (2178 m.n.m), z chalanov nebol nikto proti, a tak sme ráno 9. septembra sadli do auta a vyštartovali smer Bobrovec (Liptovský Mikuláš).

Hneď po príchode do Bobrovca sme sa ubytovali na chate a následne vyštartovali na prvú turistiku. Počasie nám moc neprialo, radar ukazoval časté zrážky, no napriek tomu sme si za cieľ vybrali Chatu pod Náružím. Radar neklamal, po ceste nám skoro stále mrholilo, no turistika v každom počasí je niečím zaujímavá a krásna. Na Chatu pod Náružím sme dorazili úspešne asi o 16:00hod., nechali sme preschnúť najviac mokré veci a pomaly sme sa vybrali cestou naspäť do Bobrovca. Nebola by to naša túra, keby sme nepoblúdili. Našťastie nebolo to také vážne a do pol hodiny sme boli na správnej ceste. Po ceste domov, už skoro po tme sme stretli asi tri salamandry škvrnité, no vzhľadom na to, že boli v lese, kde bola už skoro tma, fotenie neprichádzalo do úvahy. Po ceste domov sme na jednej lúke nastavili fotopascu, či sa nám za jednu noc nepodarí na ňu niečo cvaknúť.

Na druhý deň bol budík nastavený na 5:00hod. Samozrejme nevstal nikto a budík sa presunul na 9:00hod. Ani by to tak nevadilo, keby nemáme naplánovaný najťažší a najdlhší výstup z celého výletu na vrch Baníkov, no napriek neskorému vstávaniu sme sa rozhodli ísť. Po ceste sme vzali fotopascu, ktorú sme tam večer nastavili, no žiaľ, bola prázdna, nenafotila nič, no našťastie ju ani nikto nevzal. Pascu sme zbalili a pokračovali smer Baníkov. Celú cestu na vrchol sme išli popri potoku, a tak fotiť bolo stále čo, no zver sa nám neukázala žiadna, až na jedného jediného svišťa na samom Baníkove, ale za tým sa chcelo utekať len Matúšovi. Cesta na Baníkov bola cez dolinu a následne bolo potrebné šlapanie na samý vrchol, ktoré bolo plné krásnych výhľadov. Spoločnú fotku sme na Baníkove spravili asi o 16:00hod. no nakoľko bola pred nami ešte dosť dlhá cesta do Bobrovca, museli sme sa pobrať smerom dolu na Žiarsku chatu a odtiaľ do Bobrovca. Nebola by to naša túra, keby sme sa nevracali domov po tme. Našťastie Matúš tam nebol prvý krát a zaviedol nás po správnej ceste. Po príchode do Bobrovca sme na prvej lúke rozložili statívy a fotili sme oblohu posiatu hviezdami, dokonca bola voľným okom viditeľná aj mliečna dráha.

Tretí deň nám nevyšiel podľa predstáv, keďže od rána výdatne pršalo, tak sme sa rozhodli Bobrovec opustiť a zamieriť smerom domov. Po ceste sa však vyjasnilo, a tak sme si dali zastávku v Nitre. Rozhodli sme sa pozrieť si ešte vysielač Zobor, na ktorom je krásny výhľad na Nitru a široké okolie. Bolo to príjemné ukončenie akcie…