You can enable/disable right clicking from Theme Options and customize this message too.



Book Online

* Please Fill Required Fields *
About Me
Martin Hesko

Som fotograf žijúci neďaleko mesta Trnava. Milujem hudbu, prírodu, kreatívny dizajn a dobrú šálku kávy.

Chcem vedieť viac

Ako sme medveďa nenašli…

Cestovanie, Wildlife / Bez komentárov / 19. október 2014

Po dlhšom čase som sa rozhodol napísať nový článok – a to z nášho letného výjazdu. Tento rok sme si to traja (Ivan, Matúš a ja) namierili do podtatranskej dedinky s názvom Pribylina. Len ťažko sme hľadali spoločný dátum, kedy by sme mali voľno všetci, ale nakoniec sa nám podarilo zhodnúť sa aspoň na troch dňoch.

Ivan (pod stromom) a Matúš (vpravo)

Ivan (pod stromom) a Matúš (vpravo)

Do Pribyliny sme prišli 22. júla krátko po obede. Ubytovali sme sa v jednej z miestnych chalúp a vykročili smerom do lesa. Na mape sme prezreli zopár miest, na ktorých sme predpokladali, že by sa nám mohlo podariť nafotiť nejakú zver. V to poobedie sme si väčšinu miest prešli a rozhodli sa pre jedno. Na tom mieste sme sa v ten večer rozdelili a zostali až do úplnej tmy. Počasie nebolo ideálne – miestami mrholilo, všade bolo blato, no aj to je v lese krásna atmosféra, pre niekoho možno krajšia ako teplé slnečné lúče. Z pohľadu úspešnosti bol ten večer veľmi biedny. Mne sa nepodarilo vidieť nič, no keď sa Matúš s Ivanom začali po tme baliť, v diaľke zazreli jeleňa, ktorý to mal namierené presne k nim. Ja som to šťastie nemal, keďže som sedel za rohom, a tak kochať som sa mohol už iba na ich rečiach, prípadne fotkách.

Nočným lesom sme sa pobrali do dediny. Do postele sme zaľahli kúsok po polnoci a ak si dobre pamätám,  budíček bol nastavený na 2:30h. Na počudovanie nebol problém so vstávaním, keďže každý z nás očakával, čo sa nám v skoré ráno podarí vidieť. Temným lesom sme stúpali smerom vyššie na tú istú lúku, na ktorej sme boli večer, s očakávaním, že ráno to tam bude živšie. No ani v skoré ráno sa na nás šťastie neusmialo, až na Ivana, ktorému sa podarilo vidieť vlka ako prebehol cez lúku. My s Matúšom sme sedeli kúsok za rohom, a tak potvrdiť nemôžeme, lebo ani Ivanovi sa ho žiaľ nepodarilo zachytiť. Na lúke sme posedeli až do východu slnka, ktoré nás v celkom chladné ráno zahrialo.

Po „neúspešnom“ ráne sme sa vybrali prezrieť iné miesta, na ktorých by sa nám mohlo večer niečo podariť. Zišli sme nižšie k dedine na veľké lúky oddelené remízkami. Miesto vyzeralo veľmi nádejne, a tak sme sa nachvíľu usadili na najvyššie položenú lúku. Po chvíli, pár metrov od nás prebehla líška. V tej chvíli sme začali tušiť, že toto miesto vyzerá už naozaj nádejne. Neprešla ani pol hodina a z lesa vybehla laň s mladým. Miesto na večer bolo vybraté. Keďže bolo kúsok pred poludním, vrátili sme sa ešte do dediny niečo zjesť a dospať aspoň zopár minút.

Po príchode na lúku sme sa opäť rozdelili, tento krát kúsok na širšie, keďže lúky boli naozaj veľké. Ivan zasadol na kopec pod strom, Matúš na protiľahlí kopec pod les a ja na menšiu lúku do remízky. Matúšovi sa podarilo nafotiť krásneho srnca, Ivan to všetko z diaľky len sledoval a mne sa podarilo žiaľ tiež len vidieť najväčší počet líšok za jeden „výjazd“. Keď som jednu z diaľky sledoval, skúsil som zavábiť. Líška okamžite zareagovala a rozbehla sa smerom ku mne. Plný očakávania sledujem jej šprint smerom ku mne, dúfam že zastaví pár metrov pred objektívom, no ona sa rozhodne inak. Ani na sekundu nezastaví, šprintom doslova vletí asi 5m po mojej pravej ruke do remízky, z ktorej som ju sledoval. Neprešlo ani 5 sekúnd a líška sa z remízky šprintom rozbehla, pretože ma zacítila. A tak mám od nej len jednu nepodarenú fotku – aj taký je wildlife 🙂

 Do tmy sa mi podarilo vidieť už len zopár zajacov a v diaľke jednu srnu, no aj tak bol tento večer pre mňa celkom úspešný – aspoň z pohľadu zážitkov.

Na výjazd nám zostávalo posledné ráno, a tak sme sa rozhodli vrátiť na lúky ponad dedinou, ktoré boli zatiaľ celkom úspešné. V to ráno sme si kúsok prispali, a tak sme na miesto prišli keď sa už rozvidnievalo. Mali sme  to namierené na lúku, ktorá bola deň predtým čerstvo pokosená. Z diaľky som zbadal líšku, okamžite sme zaľahli do remízky a skúsil som zavábiť. Líška spozornela, dlho sa nič nedialo, zavábil som ešte jeden krát a líška sa rozbehla šprintom preč. Myslím si, že to bola tá líška, ktorú som večer pred tým oklamal a druhý krát sa mi už nachytať nedala. Nenadarmo sa hovorí – si prefíkaný ako líška 🙂 Po tomto neúspešnom pokuse som si ešte zasadol do jednej z remízok, no nikomu z nás sa nepošťastilo niečo vidieť.

Líška, ktorú sa mi nepodarilo privábiť, na česrstvo pokosenej lúke

Líška, ktorú sa mi nepodarilo privábiť, na česrstvo pokosenej lúke

Pri stáde kráv dva bociany nuestále hľadli niečo

Pri stáde kráv dva bociany nuestále hľadli niečo „pod zub“

Nadpis článku hovorí niečo o medveďovi – áno, náš cieľ bol aspoň medveďa zahliadnuť, aj keď nie nafotiť. No ale ako sa hovorí v jednomreklamnom spote – „prírodu nezrežíruješ“ 🙂

Keď už nič iné, aspoň jeho stopa

Keď už nič iné, aspoň jeho stopa

Napísať komentár