BYSTRÁ

ROHÁČE

The post Letné Západné Tatry appeared first on Fotograf Martin Hesko.

Začiatkom októbra som cestoval z Liptovského Mikuláša a nestačil som sa čudovať, ako krásne sú tam zafarbené lesy a hory. Predpokladal som, že k nám, do nižšej nadmorskej výšky, to dorazí taktiež už o pár dní, a preto som neváhal a naplánoval si výjazd do Súľova v Strážovských vrchoch. Dátum v polovičke októbra som až tak šťastne neodhadol, keďže v obci resp. priamo v Súľovských skalách sa konal tradičný beh a lesy boli preto plné ľudí. Počasie na beh ideálne, mierne pod mrakom, ale fotkám by trošku viac slnka určite prospelo.

Omšenie

Cestou domov zo Súľovských vrchov som mal naplánovanú zastávku pri západe slnka na Omšenskej Babe (668mnm). Z dediny Omšenie vedie neznačkovaná cesta k červenej značke, po ktorej sa chvíľu kráča, a potom sa zasa odbočí na nenápadný neznačený chodník priamo na vrchol nad dedinou, na ktorom je umiestnený veľký kríž. Slnko začínalo pomaly zapadať a my sme trochu blúdili. Už som myslel, že to ani nestihneme, keď sme v tej najlepšej chvíli dorazili na vrchol, kde som okamžite rozložil statív a začal cvakať. Zapadajúce slnko neskutočne dofarbilo už beztak farebné stromy. Perfektný výhľad – odporúčam.

Siná

Vrchol Siná (1560mnm) je menej známy vrchol v Nízkych Tatrách, na ktorý sme sa s partiou vybrali asi v polovičke jesene. Štartovali sme ráno ešte skoro za tmy a na oblohe už bolo vidno, že to zrovna slnečný deň nebude. Autobusom sa presúvame k Demänovskej jaskyni slobody, kde na žltej značke začíname našu púť. Prvá tretina stúpania je prevažne v lese, z ktorého vychádzame za mierneho dažďa a ja z pocitov na výhľad neviem či sa tešiť alebo plakať. Nádherná príroda a vydrancovaný Národný park Nízke Tatry, v ktorom neustále prebieha ťažba dreva. Ihneď si spomínam na iniciatívu My sme les a vidím, o čom asi hovoria.

Pomaly kráčame ďalej a dážď sa stupňuje. Na pár desiatok minút sa skrývame v hustejšom lese a prečkávame najväčší lejak. Vždy si nosím do hôr pršiplášť, počas túr som ho potreboval naozaj minimum krát, no nenechal som ho dnes doma? Dážď konečne ustáva a my po žltej značke pokračujeme ďalej. Stúpame a dážď po pár minútach úplne ustáva. Zo zeme sa začínajú vyparovať malé oblaky, ktoré fotkám dodávajú pravú horskú atmosféru a mne konečne prestáva chýbať vytúžené slnko. Na otvorených priestranstvách sa stupňuje chladný vietor, ktorý pri našom príchode na samotný vrchol je už dosť silný a studený. Robím zopár fotiek a schádzame nižšie do závetria, kde si dávame niečo malé pod zub. Dolu v Demänovskej doline dávame ešte kávu a pomaly sa autobusom vraciame späť na chatu k perfektnému vyhriatemu krbu.

The post Cestovanie pestrofarebným slovenskom appeared first on Fotograf Martin Hesko.

Plný adrenalínu a nadšenia z možného stretnutia s medveďom vstávame o pol tretej ráno a odchádzame na Maťove nové vyhliadnuté miesto blízko Smokovca. Je ním veľká lúka, na ktorú v tichosti prichádzame po lesnej ceste. V Smokovci sme obchádzali zopár prekotených kontajnerov, popri lesnej ceste vidíme pováľanú trávu, ale medveď stále nikde. Na lúke sa rozdeľujeme, každý z nás ide na iné miesto aby sme si zvýšili šance na úspech. Môžem napísať, keď som odchádzal od chalanov, nebolo mi všetko jedno. V myšlienkach som mal stále tie poprekacované kontajnery, pováľanú trávu a maliništá. Sadám si do vysokej trávy na okraji lesa s celkom dobrým výhľadom na lúku. Pomaly sa rozvidnieva, ale na lúke okrem jednej srnky, zopár laní nie je nič. Obavy boli zbytočné, medveď tu opäť nie je. Po neúspešnom ráne v „love“ na medveďa sa ideme prejsť ešte miestnymi lesmi a obzeráme zopár lúk. Do cesty sa nám z nenazdajky priplietli dve lane a tie naše dnešné ráno uzatvárajú. Počas dňa si čas vypĺňame krátkym výletom do neďalekej Bachledovej doliny, kde s úžasom sledujem, ako dokážu byť Tatry preplnené stovkami ľudí.

Posledný pokus

Matej mal večer už iné povinnosti, a preto nám poradil nejaké miesta, na ktoré sme sa pobrali už len v trojici – Matúš, Majo a ja. Na miesto prichádzame relatívne skoro, tesne po piatej hodine. Slnko je ešte veľmi horúce a my sa opäť rozdeľujeme, každý si berie inú lúku. Sme od seba vzdialený na desiatky, s Matúšom možno až na stovky metrov. Po usadení komunikujeme pomocou smsiek a píšeme si kto čo vidí. Majo nič, Matúš nič, ja tak isto nič. Vybral som si malú lúčku tesne za vyasfaltovaním chodníkom, ktorý lúku delil asi 5 metrov široký pás kríkov, čo sa neskôr ukázalo ako nie práve najrozumnejšie riešenie. Spolu s postupným ochladzovaním sa mi za chrbtom začínajú viac a viac premávať cyklisti, bežci a rôzni turisti. Horúce júlové slnko sa začína schovávať za Tatranské končiare a zver v hore sa začína prebúdzať. Mne na malej lúčke vychádza jedna mladá srna, ktorú si môžem pekne nafotiť aj doma, a preto volím kompozíciu spolu s Tatranskými štítmi. Tá sa ale dlho nezdrží a mizne v hustom lese, kde chvíľu na to zaznamenávam pohyb. Rozoznávam niečo väčšie, asi to bude laň. Vychádza vo vysokej tráve na kraji lúky spolu s mladým. Čakal som, že postupne prejdú hlbšie do stredu lúky, no nestalo sa. Prichádzajú za nimi ďalšie kusy jelenej zveri medzi ktorými pozorujem aj jedného jeleňa. Ako som ale kúsok vyššie písal, že moje miesto nebolo zvolené najšťastnejšie, tu prichádza ten moment prečo. Matúš na svojom mieste nemal nič a šiel sa prejsť. Po ceste stretol cyklistu a čo náhoda nechcela, stretli sa rovno za mojim chrbtom. Matúš vedel, že tam niečo mám a snažil sa cyklistu utíšiť, ale neúspešne. Jeleň nebol na lúke ani 10 sekúnd, keď ich započul a s celým svojim stádom sa pobral naspäť do hustého lesa. So slovníkom hulváta sa balím a z lúky už skoro za tmy odchádzame naspäť na chatu. Slnko bolo počas dňa naozaj veľmi horúce, mierne ma pripieklo a večer mi išlo roztrhnúť hlavu a z toho dôvodu sme posledné ráno samozrejme zaspali a pobrali sa domov.

The post Divočina Vysokých Tatier appeared first on Fotograf Martin Hesko.

Počas celého výstupu na Baníkov prevládala jasná obloha, nobjavil sa ani jeden menší mrak, a tak som počas celej cesty mal na 16-35/2.8 nasadený CPL filter, s ktorým sú nafotené všetky fotky v tomto článku. Na kopci bolo trošku viac ľudí ako som očakával, no mohol za to predĺžený víkend. Po ceste hore sme stretli len minimum ľudí. Viac už nechám rozprávať fotografie…

The post Bolestivý Baníkov appeared first on Fotograf Martin Hesko.