You can enable/disable right clicking from Theme Options and customize this message too.

Book Online

* Please Fill Required Fields *
About Me

Ako ste si už možno všimli, moje meno je Martin Hesko. Som fotograf žijúci v Červeníku, neďaleko Trnavy. Fotografii sa venujem približne od roku 2008, kedy som začal pozorovať a fotografovať voľne žijúce zvieratá. V roku 2014 som sa začal venovať aj iným žánrom fotografie – reportáž, ľudia, svadba. Pointa zostáva stále jednoduchá a tá istá. Zachytiť neopakovateľný moment alebo emóciu na dobrej fotografii.

Kontakt

2 tipy na jesenné Strážovské vrchy

Cestovanie / Bez komentárov / 30. október 2018

Keďže september som mal zaplnený rôznymi foteniami, čas na pravé jesenné hory mi veľmi nezostal. Resty som doháňal až na konci októbra, keď teplota bola síce vysoká, zo stromov už najkrajšie farby opadli. Napriek tomu som dva víkendy vyrazil do kopcov, ktoré nie sú ďaleko a sú aspoň trošku vyššie ako okolité Malé Karpaty alebo Považský Inovec. V pláne boli Tatry, ale z časového hľadiska muselo rozhodnutie padnúť na Strážovské vrchy. Jedna sobota s partiou fotografov na Veľkom Maníne a hneď nasledujúci víkend hrebeňovka pri Súľove cez vrch Kečka až na Žibrid.

Veľký Manín

Budík zvoní krátko pred 4:00h, samozrejme ho ignorujem a zaspávam. Na dohodnutý čas 4:20h volá Matúš, kde som a ja z vyhriatej postele odpovedám, že predsa na ceste. Našťastie sklz nie je veľký a krátko po 5:30h počítame prvé kroky smerom na vrchol s názvom Veľký Manín. Po ceste míňame prvé výhľadové miesto a po krátkej prestávke pokračujeme na plánovanú vyhliadku. Na miesto prichádzame asi 15min pred východom slnka a netrpezlivo sledujeme, či sa ranné lúče prederú cez hustú oblačnosť. Slnko sa ukáže až neskôr, a tak sme úplne prvé lúče nevideli. Napriek tomu je ten ranný výhľad na nezaplatenie. Po skorom rannom fototermíne nádhernej krajiny sa vraciame späť do lesa, kde hľadáme detaily a nové miesta. Na lúkách pod vrcholom stretáme stádo oviec, ktoré taktiež nenechávame bez povšimnutia a za jemného mrholenia im venujeme nemalú pozornosť.

Súľovské skaly

Po minuloročnej jeseni, keď som Súľovské skaly navštívil prvý krát, o čom som napísal aj článok, som si povedal, že to bude moja ďalšia jesenná destinácia. Predpoveď počasia naznačovala tvorbu dokonalej prízemnej hmly. Keďže som ale nešiel s partiou fotografov, musel som byť tolerantnejší na skoré vstávanie a výjazd sme naplánovali na 7.00h. Víkend po zmene času, slnko vychádza ešte aj o hodinu skôr, takže skoré vstávanie neprichádzalo v úvahu. Hmlu sme ale stihli na počudovanie celkom dobre. Prvé fotky robím krátko pred 10:00h a v hľadáčiku to vyzerá celkom dobre! Vzhľadom na novembrový dátum som už vytiahol termo oblečenie, ktoré ale po pár minútach v lese vyzliekam, pretože teplota behom dňa stúpa tesne pod 20°C. Tentokrát nás ale čaká turistika s dĺžkou niečo pod 20 km, takže sa na výhľadoch zbytočne nezdržujeme a pokračujeme smerom na vrch Kečka. Na vrchu s výškou 822 mnm dávame malý obed a ďalej zostupujeme na Sedlo Patúch. Tu sa rozhodujeme navštíviť ešte Stratený Budzogáň, z ktorého stúpame na vrchol Žibrid, čo je aj ciel našej cesty. Ako nás ale hmla obchádza po celý deň, k večeru Súľovskú dolinu zaleje tak, že zo samotného vrcholu na ňu poriadne ani nevidno. Teplota ale začína rýchlo klesať a s ňou aj my smerom k autu.

Výhľad z vrcholu Žibrid

Napísať komentár