Letné augustové večery
Už počas môjho posledného semestra v škole som sa tešil na blížiacu sa parádnu letnú akciu akou je srnčia ruja, ktorú som si tento rok určite nechcel nechať ujsť. Počas septembrovej ruje, tentokrát jelenej, sa mi kvôli rôznym foteniam a iným pracovným povinnostiam von dostať nepodarilo, ale napriek tomu sa mi podarilo spracovať materiál z tej augustovej – srnčej. Plán bol počas leta chodievať do lesa ráno i večer, ale keďže človek je tvor lenivý, ráno sa mi nepodarilo vstať ani jedenkrát a to aj napriek rôznym typom všemožných budíkov.
Prvýkrát som bol na obhliadke už 16. júla, ale nepodarilo sa mi vidieť nič, čo by naznačovalo prichádzajúci čas párenia srnčej zveri. Večer som chodieval do terénu skoro pravidelne, no prvú naháňačku som videl až 24. júla. Skúšal som vábiť viackrát, no tento rok mi nejak nebolo dopriate prilákať srnca na bližšiu vzdialenosť ako som si predstavoval. Koncom júla som chodieval už len na jednu lokalitu, na ktorej som skoro každý večer niečo videl, ale vždy ďaleko. Keď som si nasledujúci večer sadol na miesto, kde som predchádzajúci večer niečo videl, samozrejme, akcia bola na opačnom konci poľa, presne tam, kde som sedel večer predtým. Tento paradox sa opakoval snáď počas celej ruje. Tí, ktorí sledujete stories na mojom instagrame, by ste to mohli pripisovať pivku, ktoré som počas týchto večerov popíjal, ale verte mi, bola to len jedna fľaška na večer 🙂
Zopár slov o fotoaparátoch a technike
Na poli, na ktorom som fotil, schádzal práve v tomto období hrach, ktorý prilákal nielen srnčiu zver, ale aj veľké množstvo zajacov. Tí sa ho nemohli niekedy od samej radosti dojesť a nenechali sa vyrušovať ani okolo pobehujúcou srnčou zverou. Zopárkrát sa mi ich podarilo dostať aj na jednu fotku, no opäť bolo všetko ďaleko. Keď už spomínam vzdialenosť, za zmienku stojí aj fakt technického charakteru, že som počas roka vymenil fullframe DSLR Canon za fullframe mirrorless od Sony, ktorý prepnem do crop-módu jedným tlačidlom, čo u Canonu nebolo možné.
Všetky fotky v tomto článku sú nafotené s týmto cropom, čiže 400mm x 1.5 = 600mm. Vidno to hlavne na menej rozostrenom pozadí a väčšej hĺbke ostrosti – jednoducho cítiť, že to fullframe nie je 🙂 Sony používam stále s Canon objektívmi, v tomto prípade so 100-400 cez redukciu Sigma MC-11. Prenos elektronických informácií funguje výborne, až na autofokus, ktorý funguje len v strednej 1/9 zlatého rezu, po krajoch len behá, ale nechytí sa.
S narastajúcim dátumom začala narastať aj aktivita srnčej zveri. Paradox veľkej vzdialenosti sa opakoval každým večerom až na zopár malých výnimiek, keď sme sa zišli, i keď len na pár sekúnd, na rovnakom konci poľa. 10. augusta vyšla prvá srna večer krátko po pol ôsmej. Pár minút po nej prichádza na scénu aj starší srnec, ktorý je zjavne pri chuti a divadlo sa môže začať. Približne 10 minút sa naháňajú po celom poli, keď sa k nim zrazu pridá aj malé srnča, ktoré zjavne ani len netuší o čo ide. V tento večer som nafotil všetky akčnejšie fotky v článku.
Keďže bol dátum už dosť vysoký, predpokladal som, že veľa sa toho už neudeje. Zopárkrát som sa bol ešte prejsť, no srnčej zveri bolo vonku menej a menej. Posledný večer, ktorý som sa vybral von, som navyše poriadne zmokol, keďže som dúfal, že sa niečo predsalen ukáže a ja to odfotím v parádnej atmosfére – v daždi. Nevyšlo. Popri daždi sa obloha zatiahla na maximum, svetla zostalo minimum, keď na to prišiel jeden zajac, ktorý bol aj tak príliš ďaleko a navyše dážď, ktorý bol teda dosť silný, na fotke skoro vôbec nevidno. Nevadí, aj také sú výjazdy za životom v lese 🙂
