Trpezlivosť ruže prináša

Dlhšiu dobu, lepšie povedané už zopár rokov som chcel nafotiť malé líščence pri nore. Nedarilo sa mi, boli roky, keď som nenašiel aktívnu noru vôbec alebo bolo už z rôznych dôvodov neskoro. Koncom apríla, na obyčajnej vychádzke som pri bežnej kontrole starých nôr objavil jednu aktívnu, ktorá už viac rokov po sebe nebola obsadená. Okamžite som bežal domov pre fotopascu, nastavil ju na vhodné miesto oproti otvoru a zostávalo mi už iba čakať, čo odhalí. O pár dní som prišiel skontrolovať, čo nafotila. Šťastím celý bez seba si prezerám fotky – 6 malých, ešte tmavých líščat, ktoré každú noc chodí kontrolovať stará líška. Vtedy sa začal písať môj lišací denník, z ktorého niečo pomedzi fotky napíšem.


3. máj

Na miesto prichádzam krátko po siedmej, v najväčšej tichosti rozbaľujem techniku a líham si na zem. Nora sa nachádza v jame s priemerom asi 4 metre a vyše metrovou hĺbkou, takže výhľad do nory mám dosť zlý – skoro ju nevidím. 7:30 vychádza z nory prvé líšča, ktoré sa dokonca odváži vyjsť aj z von z jamy ale hneď sa stráca v kroví. Čas beží, ostatné líščatá sa zdržujú v nore, keď sa líšča z rána asi o desiatej vracia naspäť a hneď zalieza do nory. Karta prázdna – fotku nemám ani jednu, keďže ležím na zemi, jama je dosť hlboká a do nory nevidím ani pohľadom ani s fotoaparátom. Vyčkávam asi do 12:00, či sa niečo nezmení. Prichádzajúci dážď mi ale nedáva na výber, tak sa balím a bez jedinej fotky odchádzam.

4.máj

Skoro celú noc pršalo. Je skoro ráno a ja sa v zablatených gumákoch blížim k nore. Dnes to skúšam z iného miesta, s lepším výhľadom na noru. Vyčkávam do jedenástej, ale po líškach ani chýru ani slychu. Prezerám fotopascu a na fotkách vidno, že líšky musia odpočívať, keďže celú noc vystrájali.



5. máj

Tentokrát to kvôli škole skúšam po obede. Na miesto prichádzam krátko po 16.00 a čakám. Prestáva ma to baviť. Tretí deň po sebe a zasa nič. Ani jeden náznak aktivity keď som na mieste a na fotopasci sú skoro stále. Na druhý deň, 6. mája, to skúšam pre zmenu do obeda od 7 do 12, výsledok rovnaký – zasa nič. Ani jedna jediná fotka. Nasledujúci deň si dávam pre zmenu voľno, čo bola asi chyba, keďže na fotopasci je vidno, že líšky sú vonku aj do obeda aj po obede. Začínam si myslieť, že moju prítomnosť cítia, čo by bolo čudné, pretože malé líščence ľudský pach nepoznajú a preto by sa ani nemali tak veľmi báť.

8.máj

Skúšam to zasa doobeda, prichádzam ráno ešte pred siedmou. Tradične sa rozkladám na inom mieste a skúšam to od nory kúsok ďalej. Okolo ôsmej na pár sekúnd vychádza jedno líšča, popozerá sa po okolí a pomalým krokom sa vráti späť do nory. Na prázdnu noru pozerám asi do jedenástej a s pocitom zúfalca sa balím a poberám domov.



10. máj

Dávam si deň voľno a idem to skúsiť po obede. Prvé kontrolujem fotopascu, ktorá je beznádejné plná fotiek, na ktorých pobehujú malé líšky. Prestávam tomu rozumieť a s malou dušičkou dúfam, že dnes sa objavia. Keď sa začína stmievať, ja premýšľam, že to na dnes zabalím, v tom vychádzajú štyri líšky a asi polhodinu pobehujú v jame okolo nory. Krásny pohľad, fotky nič moc, ale videl som ich! Ďalší deň mám nejaké povinnosti a neviem sa dočkať, ako k nore prídem znova.

12. máj

Neskutočné. Prichádzam krátko po 16.00, v tichosti sa usadám líškam „na dostrel“ a sledujem noru. Po pár minútach vychádza 5 líščat a rovnou cestou von z jamy do jej okolia, do lesíka. Líštence mi behajú popod nohami ako keby som tam ani nesedel. Na objektíve neustále mením Canon za Sony, točím videá, fotím a nestačím sa radovať. Líšky pobehujú okolo mňa, nosia pochytané myši, hrajú sa, bijú sa a vystrájajú. Skoro všetky fotky v tomto článku sú z tohto večera. Nie sú úplne ideálne, keďže nora je v lese, svetlo bolo horšie, preto sa expozičné hodnoty pohybovali okolo času 1/100s, f5.6 a hodnoty ISO siahali niekedy až k cifre 10 000. Odchádzam krátko po dvadsiatej s dvomi plnými 32GB kartami. O rok snáď nájdem noru na lepšom mieste, s lepším svetlom a hlavne aktívnejšími líščatami 🙂




Nasledujúce dni sa mi bohužiaľ k nore nepodarilo dostať, vrátil som sa tam až 17. mája, ale situácia sa vrátila do starých koľají. Tri hodiny sedím a ani ťuk. Skúšam to ešte 3 – 4 dni po sebe a stále nič. Na fotopasci vidno, že líšky z nory vybiehajú na dlhšie, niekedy aj na celý deň. Ja už tuším, že ju za pár dní opustia, aj tomu tak je. Po pár dňoch už na fotopasci v tej istej nore vidím usídleného jazveca, ktorý ale vychádza len v nočných hodinách.
Tu sa môj denník končí. Pri líškach, resp. pri ich nore som strávil neskutočné množstvo hodín a dní, ale stretli sme sa len na pár minút, no bola to paráda. Na koniec článku prikladám aj krátke video, ktoré som počas jedného stretnutia natočil.

Jednu z hlavných úloh a pomôcok v tomto príbehu zohrala fotopasca. Ak potrebujete pomôcť s jej výberom, odporúčam navštíviť web kamošov – www.gearcheckers.com, kde sa nájdete množstvo recenzií a dozviete sa veľa užitočných tipov a rád.

Prev Cestovanie pestrofarebným slovenskom
Next Letné augustové večery

1 komentár

  1. Martin, to sa Ti teda podarilo. Krásne video, dobrá hudba k tomu. A tie mladé, hravé, „bezstarostné“ líštičky. Dávno som sa tak nepotešila – krásny pohľad. Gratulujeme !!!

Pridať komentár