Mrazivý Podskalský Roháč

Tento rok sa mi skúšky podarilo spraviť celkom rýchlo, a tak som prvé voľné dni venoval hneď menšiemu výstupu nad dedinku Podskalie. Nachádza sa nad ňou kopec s výškou 720mnm, z ktorého je neskutočný výhľad do všetkých svetových strán. Mnoho fotografov toto miesto pozná, sú tam vynikajúce podmienky pri východe aj západe slnka a mnoho objektov na fotenie so širokouhlým objektívom a teleobjektív tiež určite nezostane zabalený v batohu.

Tento výjazd vymyslel Matúš, do partie sme pozvali ešte Erika a Maja. Večer, pár hodín pred odjazdom, si na internete vyhľadávam, kam to vlastne ráno ideme. Na webe veľa toho nie je, no čo som našiel, prekvapil ma samotný výstup na vrchol. Z rôznych fotiek a videí to vyzerá celkom náročná, dokonca neznačená trasa. Videá ukazujú, že sa treba šplhať po strmých skalách, preliezať rôzne tunely a podobne. K mojim obavám sa pridáva ešte aj počasie – sneh, mráz, SHMÚ predpovedá teplotu pod -15°C – výborne, bude zábava!

Ráno zvoní budík o 3:45h. Prebúdzam sa do trošku chladnejšej izby s vypnutým radiátorom aby som si pomaly zvykal na chlad. Raňajkujem, prezliekam sa, 4:40h zvoní telefón, Matúš s Erikom ma čakajú pred domom. Vyrážame ešte pre posledného člena výpravy – Maja. Hodinky ukazujú krátko po 5:00h a my už upaľujeme po diaľnici smer Považská Bystrica. Pri Beluši používame výjazd z diaľnice a dostávame sa do dedín, v ktorých je kúsok viac snehu ako u nás, no tiež to nie je to žiadna sláva. Po pár minútach prichádzame do centra dediny Podskalie a o malú chvíľu už parkujeme auto na kraji obce. Vyrážame smerom na vrchol, no vieme len toľko, že najprv sa musíme predrať nejakými kríkmi a dostaneme sa na chodník, ktorý vedie až hore. Ono by to bolo celkom jednoduché, keby nie je všade totálna tma. Pár desiatok minút blúdime, až to striháme skrz najhustejšie kríky smerom do kopca. Nejakým zázrakom sa nám darí prísť k spomínanému chodníku, ktorý vedie hore. Postupom času sa rozvidnieva a pod nami vidíme krásny chodník, dokonca s uvítacou tabuľou, ktorú nikto z nás štyroch v tej tme nezbadal. Výstup zatiaľ prebieha celkom pokojne, dokonca si ho užívam viac ako klasické trasy lesom, ktoré sú samozrejme tiež úžasné, ale niečim iným, takým svojským spôsobom. Prechádzame krátkym úzkym skalnatým tunelom, resp. „tunelčekom“, ani sa nenazdáme a sme hore! Toľko strachu, a pritom to bolo celkom vzrušujúce. Zimu necítim, mám na sebe 3-4 vrstvy oblečenia, postupne rozbaľujeme techniku, horizont sa začína sfarbovať do krásnych sýtych farieb – každú chvíľu spoza neho vykukne slnko. Tieto chvíle sú jedny z najkrajších, ktoré človek môže na horách zažiť. Keď sa noc strieda s dňom a opačne. Vychutnávame si nádherný výhľad, pri pohľade na tú krásu miestami zabúdam aj fotiť. Je to paráda.

Na fotenie krajiny nie som expert, tak ponúkam len „cvaky“, ktoré sa mi spomedzi všetkých páčili najviac. V druhej časti článku sa nachádza malé „behind the scenes“ alebo ako to celé prebiehalo vznikalo + na konci príspevku si môžeš pozrieť aj video z celého výjazdu (GoPro).