Srnčie ráno

V kalendári sa písal piatok 6. januára. Po škole, v poobedňajších hodinách som sa vybral dosypať slnečnicu do krmítka. Prišiel som ku krmítku a zostal som zaskočený. Bolo prázdne. Približne 2-3kg slnečnice za týždeň zmizli. Tešil som sa, pretože to naznačovalo bohatú účasť a rozmanitosť návštevníkov. Po dosypaní som od krmítka odišiel smerom do lesa, na polia, pozrieť čo je v chotári nové. Na jednom poli som zbadal asi 20 kusov srnčej zvery. Blížil som sa k nim cez les, ale keď mi chýbal už len kúsok, pod nohami mi praskol konár a bolo po fotení.

Cestou domov som rozmýšľal čo si začnem cez víkend. Večer som sa rozhodol, že si dám ráno o 6 budíček a s prenosným fotokrytom pôjdem pozrieť na pole kde som v piatok poobede videl srnčiu zver.

Ráno bolo ťažké, ale vstal som. Zem bola našťastie primrznutá, a tak som mohol prísť skoro až k miestu na bicykli. Už za tmy, pri príchode na miesto som videl 4 kusy srnčej zvery, ktorá sa pásla samozrejme na mieste kde som chcel postaviť stan. Pomaly som sa blížil k miestu, samozrejme ma zacítili a utiekli. Našťastie len pár metrov. Rozložil som stan, sadol som dovnútra a čakanie sa mohlo začať. Srnčia sa začala schádzať pár metrov od môjho stanu za vedľajším kríkom.

Netrvalo dlho, zo stanu som vyšiel von a začal som sa k stádu plaziť. Pri mojom snažení sa vystriedali snáď všetky druhy počasia od sneženia, mrholenia až po ostré slnko, ktoré to všetko roztopilo a ja som skončil komplet celý vrátane fotoaparátu od blata.

Keď sa začalo rozvidnievať, natočil som aj nejaké videá (viac mojich videí nájdete v mojom profile na YouTube):