You can enable/disable right clicking from Theme Options and customize this message too.



Book Online

* Please Fill Required Fields *
About Me
Martin Hesko

Som fotograf žijúci neďaleko mesta Trnava. Milujem hudbu, prírodu, kreatívny dizajn a dobrú šálku kávy.

Chcem vedieť viac

Kulík a búrka

Wildlife / Bez komentárov / 2. júl 2012

Kulík riečny je asi 15 cm dlhý, podstatne menší než Kulík piesočný. Nemá pásku cez oko, zobák je čierny, okolo oka má žltý krúžok a nohy má žlto šedej farby. Za letu nemá na krídlach biely pruh, ako príbuzný Kulík piesočný a Kulík morský. Pobehujú veľmi rýchlo. Ich telo sa pritom pohybuje trhavo a pohojdáva sa. Cez poludnie väčšinou odpočívajú a pritom stoja na jednej nohe a keď sa chcú pohnúť len kúsok tak skáču po jednej nohe. Keď vzlietnu počujeme melodické volanie. Kulík riečny pláva len v krajnom prípade.

Dosť bolo teórie, poďme k príbehu. Keď som na jednej prechádzke zbadal jedného kulíka, veľmi som sa potešil. Prešiel som sa po dosť dlhej kamennej pláži a našiel som ich tam celkom dosť. Misia na najbližšie fotenie bola jasná.

IMG_8671

Vybral som sa teda v piatok poobede na vytipované miesto.  Hneď pri príchode ma prekvapil Chvakoš nočný, ktorého som tam vôbec nečakal. Kým som ale stihol vytiahnuť fotoaparát, zdvihol sa zo zeme a uletel. Hovorím si, nevadí, zatiaľ mám všetko pred sebou. Slnko hrialo, bolo asi okolo 30°C.

IMG_8685

Po príchode na vyhliadnutý  flek som sa rozbalil, ľahol som si na rozhorúčené kamene a fotenie sa mohlo začať. Na tých kameňoch som sa cítil ako v saune, ale predsa, pre dobrú fotku sa zvyčajne „trpí. Samozrejme ako som zaľahol, slnko sa schovalo a začal sa blížiť nebezpečný čierny mrak. Bolo to presne načasované, ako zapnem fotoaparát, vtedy sa slnko schová. Hovorím si, super! Lepší začiatok snáď byť ani nemôže.

IMG_8687

Pred objektív mi priletel prvý kulík a hneď po ňom priletel ďalší. Celé fotenie som si neužil ani pol hodinu, a začalo popŕchať, no a keď som videl ten blížiaci sa čierny mrak, vedel som, že to nebude len prehánka. Na okolo nikde nikoho, ničoho – žiadna strecha. Tak som teda „s radosťou“ pobalil všetky veci a začalo krásne liať. Tak som sa prikryl aspoň s karimatkou, keďže som samozrejme pršiplášť nechal doma. Blesky šľahali okolo, búrka bola rovno nado mnou – veľká radosť. Tento lejak trval asi 45 minút (áno, 45 minút som strávil v búrke pod karimatkou).

IMG_8699 IMG_8702 IMG_8717 IMG_8720

Po búrke bolo slnko už tesne pred západom, pri kulíkoch ani štipka pekného svetla. Tak som sa celý šťastný pobral domov, asi s 10 fotkami kulíka.  Na fotke nižšie je vidieť ako to vyzeralo po búrke – na ceste v diaľke je ešte opar. Určite to nebola moja najšťastnejšia návšteva kulíkov, ale už k nim plánujem ďalšiu cestu 🙂

IMG_8721

Napísať komentár